10. novembra, 1951 sir Hugh Beaver, ktorý bol v tom čase generálnym riaditeľom pivovaru Guinness bol na stretnutí poľovníkov vo Wexfordskej zátoke pri rieke River Slaney v Írsku. Počas večierku sa dostal do sporu o tom, že ktoré lovné vtáctvo je najrýchlejšie v Európe, či je to kulík zlatý, alebo jarabica. V ten večer v Castlebridge, Beaver dospel k názoru, že je nemožné získať spoľahlivý zdroj pre potvrdenie či to je alebo nie je kulík. Napadlo ho, že musí byť omnoho viacej rôznych "sporov" a stávok, ktoré sú počas nocí vo všetkých 81 400 krčmách Spojeného kráľovstva či Írska a v skutočnosti neexistuje kniha, v ktorej by boli zozbierané informácie, ktoré by mohli potvrdiť, alebo vyvrátiť argumenty o tom, čo je pravda, a čo nie. Uvedomil si, že takáto kniha by sa mohla veľmi ľahko stať populárnou.Beaverov nápad sa začal realizovať, keď mu Christopher Chataway, zamestnanec pivovaru Guinness odporučil dvoch študentov, dvojičky Norrisa a Rossa McWhirterovcov, ktorí v tom čase rozbehli v Londýne informačnú agentúru. Títo dvaja bratia dostali poverenie zhromaždiť informácie pre prvú Guinessovu knihu rekordov, ktorá bola v auguste, 1954 vydaná a rozdaná v náklade tisíc výtlačkov.
Najmenší žijúci človek, najsilnejší muž, najvyšší pes aj najrýchlejší vlak sú bezpochyby veci, ktoré si zaslúžia pozornosť. Popravde? Takéto extrémy od Guinnessovej knihy rekordov každý očakáva. Do najpopulárnejšiej zbierky ľudských úspechov a extrémov prírody však občas niekto prepašuje aj záznam, ktorý sa najmä s odstupom času javí ako poriadne bizarný.